Dôvod, pre ktorý porovnávanie vlastností pre FD1 a FD2 je
výpočtovo náročná úloha je ten, že dĺžka susediacich
nie
je rovnaká. Ak zmeníme štartovací bod, celá
postupnosť
popisujúca obrys sa posunie.
Tomuto nedostatku sa chceme vyhnúť definovaním hranice
zloženej vo všeobecnosti z
bodov (v [64]
konkrétne 4 body), s uniformnou dĺžkou. Nech
,
je postupnosť popisujúca obrys.
Potom MFD je definovaný ako Fourierova transformácia
.
 |
(3.45) |
pričom
.
Ďalšom sú popísané vlastnosti MFD a návrh metriky, ktorá
je spoľahlivá a jednoducho vypočítateľná. Nech
je
postupnosť popisujúca hranicu, ktorá bola získaná zo
:
je
posunuté pomocou
, natočené o uhol
a zväčšené o
, so štartovacím bodom posunutým o
.
Explicitne vyjadrené, vzťah medzi
a
je daný
 |
(3.46) |
Zodpovedajúce MFD
je
 |
(3.47) |
Po označení
, dostaneme
 |
(3.48) |
pričom
 |
(3.49) |
Metrika vzdialenosti pre magnitúdu (
) a fázu (
) je
definovaná ako
![\begin{displaymath}
D_{m} = Var[ratio], D_{p} = Var[shift]
\end{displaymath}](img208.png) |
(3.50) |
kde jednotlivé symboly značia
 |
(3.51) |
 |
(3.52) |
a
značia orientáciu hlavných
osí a sú definované ako
 |
(3.53) |
kde
značí
centrálny moment tvaru
(shape).
Globálna podobnosť tvarov je potom definovaná ako vážený
súčet
 |
(3.54) |
kde
a
sú konštanty. Empiricky [64]
bolo zistené, že wm = 1 a wp = 0.1 budú vhodné pre väčšinu obrazov.
Adrian Toth
2005-11-16