Prírodou inšpirované algoritmy

Štruktúra Ammonitov

Vyhynutí ammoniti sú príbuzní nautilusov. Podobne ako nautilus, ammonity mali ulity rozdelené na komory. Steny komôr sa spájajú vo švíkoch a vytvárajú ulitu. Skoro rovnako ako u nautilusa, švík ammonita je zložito fraktálovo zakrivený. Očividne, zložitosť švíku ammonita časom rastie. Boyajian a Lutz vyrátali rozmery švíka použitím box-counting dimenzie na všetkých 615 druhov ammonita. Dokázali, že rozsah dimenzie je tesne nad 1.0 pre staršie ammonity a viac ako 1.6 pre najmladšie. Bežným vysvetlením je, že sa dimenzia (rozmer) švíka zväčšovala spolu s vývojom ammonitov. Možno väčšia kľukatosť (množstvo záhybov) slúžila na spevnenie ulity, alebo zväčšovala priestor na uchytenie svalov. Tieto tri obrázky pochádzajú z Moore's Treatise on Invertebrate Paleontology.

Ale bolo prijaté iné vysvetlenie.

1. Väčšina druhov ammonita počas ich histórie mala formu s nízkodimenzionálnymi švíkmi.
2. Skúmaním priamych potomkov, určitého ammonita, nebol spozorovaný prechod k vyššej dimenzii švíkov.
3. Nebol spozorovaný vzťah medzi dimenziou švíkov a životnosťou daného druhu ammonita.

Na základe týchto poznámok posun k vyšším dimenziám je to, čo Stephen Jay Gould nazval "left wall phenomenon". Pretože dimenzia závitu je najmenej 1, nahodné genetické zmeny nemôžu znížiť dimenziu švíku, môžu ju len zvýšiť(alebo zachovať).