Štruktúra a vlastnosti IEV

V procese IEV človek a EV kooperatívne optimalizujú určité parametre na základe mapovania medzi psychologickým priestorom a priestorom parametrov. Používatelia IEV vyhodnocujú jedincov na základe ich vzdialenosti od cieľa v psychologickom priestore, samotný EV hľadá v priestore parametrov globálne optimum zodpovedajúce vzdialenosti v psychologickom priestore. Kým bežný EV hodnoti fenotyp jednotlivých jedincov, v prípade IEV hodnotíme výstup systému definovaný fenotypom jedinca. Napríklad nehodnotia sa parametre filtra, ale výstup systému po aplikovaní filtra.
Nemôžeme sa vyhnúť fluktuácii ľudských preferencií (zmena cieľa v psychologickom priestore, subjektívne hodnotenie, zmeny vzdialenosti v psychologickom priestore), aj keď sa hodnotiteľ bude snažiť zachovať konzistentnosť hodnotení[27].
Globálne optimum v prípade IEV je ťažko definovateľné. Jedná sa skôr o oblasť, ako konkrétny bod priestoru prehľadávania. Tento fakt vyplýva z charakteru ľudského vnímania - v prípade IEV najčastejšie audio a/alebo vizuálnych - vnemov. Výstupy systému, ktoré sú pre človeka neodlíšiteľné, sú v psychologickom priestore vnímané ako identické, aj keď v skutočnosti z hľadiska parametrov nie sú rovnaké.