Prírodou inšpirované algoritmy

Politológia

Emerging parties

Simulácia sa snaží napodobniť proces vytvárania politických frakcií a strán. Väčšina literatúry nezahŕňa do teórie voličov. Tento experiment sa snaží vytvoriť model, kde vedúce osobnosti (elites) a politické strany (parties) sú emergenčným následkom správania a priorít voličov. Po takomto postupe sa vytvorí jednotná metóda skúmania politických strán. Pomocou agentovo-orientovanej počítačovej simulácie je snaha ukázať vznik a vzájomné pôsobenie koalícií, ktoré vyplývajú z priorít voličov (mali by vyplývať, pozn. autora).
Vytvorili sa modely, demonštrujúce štyri základné politické situácie:

• Dve politické strany -

  Predstavme si skupinu voličov, ktorí rozhodujú o množstve finančných prostriedkov venovaných novej škole. Usporiadame voličov na základe množstva venovaných peňazí: volič č. 5, na ľavej strane, by nevenoval nič; volič č. 9, na pravom konci, by chcel dať milión dolárov.

  

  Predstavme si, že začneme vytvárať koalície aby sme dospeli k výsledku (k výslednej darovanej sume). Koalícia sa vytvára medzi dvomi voličmi (hlasujúcimi), keď ich predstava o venovanej sume je najbližšie ku sebe. Napríklad dvaja voliči na pravej strane (V10 a V9) vytvoria koalíciu 'C14'. Rozhodnú sa, že suma, ktorú venuje ich koalícia bude priemerom dvoch nimi predpokladaných súm.

  

  V treťom kroku sa budú vytvárať koalície už z existujúcich koalícií - spájať sa budú vždy názorovo (teda hodnotovo) najbližší. Na obrázku dole C11 a C12 vytvoria novú koalíciu C16. Voliči sú označení bielou farbou, nezávislé (prvotné) koalície žltou, závislé (druhotné) koalície šedou farbou a koalície s najväčším počtom zapojených sú označené oranžovou farbou vo vnútri.

  

  Tento proces sa opakuje až kým niektorá koalícia nezíska majoritu. Výsledok je na nasledujúcom obrázku.

  

  Teraz posuňme všetky koalície a subkoalície smerom k najbližšiemu agentovi ktorý nie je koalície. Na najvyššej úrovni sa objavia dve koalície a tie konvergujú k stredovému-priemernému voličovi (median voter).

  
• Dvojrozmerný model -

  Pridáme ďalší rozmer pohybu agentov (napr. ďalšia suma na ktorej sa musia dohodnúť). Každý agent si nájde miesto a opäť sa vytvárajú koalície tých najbližších.

  

  Posuňme koalície smerom k najbližším agentom, ktorí ešte nie sú členmi príslušnej koalície. Agenti (koalície a hlasujúci) sa budú hýbať smerom k najbližšej koalícii.

  
• Strategické koalície -

Nasledujúca simulácia umožňuje koalíciám trochu taktizovať. Ak sa niekto pripojí alebo opustí koalíciu, tak sa ostatní členovia posunú smerom k ťažisku koalície.



Na záver spustíme simuláciu s jednou otázkou (hľadanou hodnotou) a neskôr pridáme druhú. Na začiatku sa skupiny vytvárajú len na základe prvej otázky. Po doplnení druhej otázky sa zmení usmernenie strán.


• Minimálna koalícia potrebná na víťazstvo -

  Podľa teórie Williama Rikera sa vo väčšine prípadov vytvorí koalícia s minimálnym počtom hlasov potrebných na víťazstvo. Zo 140 behov experimentu sme dostali nasledujúci výsledok:

  

Domovská stránka EMERGING PARTIES