Prírodou inšpirované algoritmy

Modelovanie v memetike

Pokiaľ chceme memetiku prezentovať ako formálnu vedu, je potrebné jej teoretické tvrdenia nejakým spôsobom dokázať, poskytnúť nástroj pre demonštráciu jej záverov v praxi. V tomto smere sa javí byť výhodné modelovanie a počítačové simulácie. Pri modelovaní ide o aplikáciu modelov s evolučnou alebo genetickou štruktúrou na doménu (kultúrneho) informačného prenosu. Existuje takmer toľko typov modelov, koľko je dôvodov pre modelovanie. Dva rozmery, v ktorých sa odlišujú, sú ich abstraktivita a časové smerovanie. Jeden model môže byť na predikciu udalostí (smerom dopredu) a druhý pre vysvetlenie udalostí, ktoré sa už udiali (dozadu). Niektoré môžu byť metaforami pre použitie v uvažovaní o situáciách (abstraktné) a iné budú holé dátové modely s istými aspektami reálneho života (konkrétne).

Apriórne modely

Tento typ modelov skúma podmienky, za ktorých kultúrny evolučný proces môže nastať. Tento prístup zaujal Dawkins, keď prišiel s tézou, že za prítomnosti nového replikátora je evolučný proces "neodvratný". Týmto modelom sa zaoberal aj Calvin. Takéto práce sa pokúšajú dokázať, že ak určité fakty sú pravdivé, potom nastane memetický proces.Slabou stránkou takýchto modelov je slabé prepojenie s konkrétnym reálnym svetom. Typicky v takýchto prácach sú príklady na podporu takýchto modelov veľmi zložité, napr. dejiny alebo náboženstvo. Apriórny model, ktorý by nám ukázal, že takéto komplexné fenomény sú vysvetliteľné memetickým procesom, môže byť v najlepšom prípade len načrtnutý a v najhoršom prípade je ponechaný len na predstavivosť.

Modely čiernej skrinky

Na druhom konci spektra sú modely čiernej skrinky. Pri nich sú nejaké dáta z fenoménu analyzované a memetický model je na nich nastavovaný.Teda niekto by mohol povedať, že je to ako by fungoval memetický proces.Týmito prístupmi sa zaoberal Best.Boli analyzované fenomény opakovania zhlukov slov v newsgroupoch a dôkaz poukazuje na to, že niektoré zo zhlukov sa správajú akoby súťažili medzi sebou ako kvázi-druhy (podobné ako predátor-korisť u biologických druhov v populačnej štatistike). Slabou stránkou týchto modelov je, že sa môžeme mýliť. Proces môže vyzerať ako evolučný, no neskôr sa ukáže, že je iného druhu. (Ako príklad možno vziať niektoré agentové modely.)