Prírodou inšpirované algoritmy

Živoný cyklus organizmov

Ako bolo spomenuté, organizmy sú implementované ako dopredné neurónové siete s rezervoárom energie (gut) a senzoricko-motorickým systémom. Každý organizmus dokáže pojať jeden kus potravy. Senzory snímajú, či je potrava pred organizmom, aká je v jeho okolí a v jeho vnútornostiach. Organizmy žijú pohybom v konečnom svete pozostávajúcom zo štvorcovej mriežky, ktorá je so svojimy hranami navzájom prepojená, tzn. že tvorí anuloid. Na políčkach mriežky sú rozmiestnené organizmy a kúsky potravy rôzneho typu. Energia v prostredí je latentnou - potenciálnou. Kinetickou sa stane až po spracovaní v telách organizmov. Organizmy kombinujú potravu z okolia a zo svojich vnútorností ako pri chemických reakciách a uvoľnenú energiu používajú na pohyb.

Životný cyklus každého organizmu pozostáva z piatich krokov:

1. zbieranie informácií o okolitom svete pomocou senzorov,
2. použitie týchto informácií na pohyb,
3. vykonanie pohybu pomocou množiny motorov,
4. použitie nových informácií zo senzorov pre učenie neurónovej siete,
5. "následky pohybu" - množstvo energie môže vzrásť, alebo klesnúť (v závislosti od obsahu nového políčka a toho, čo sa s organizmom udeje po jeho spracovaní), následkom čoho môže daný orgamizmus zomrieť alebo sa rozmnožovať.

Pre rozhodovanie, ktoré typy potravy spolu reagujú a ako, sa používa tzv. reakčná tabuľka. Uvádza sa v nej, či ide o exotermickú (organizmus získa energiu), alebo endotermickú (organizmus energiu stráca) reakciu. Pri tejto reakcii môže tiež vzniknúť vedľajší produkt, potrava iného typu. Táto tabuľka nepodlieha evolúcii, predstavuje nemenné "fyzikálno-chemické" zákony prostredia.