Prírodou inšpirované algoritmyštudijné materiály pre projekt mobilnej triedy umelej inteligencie |
||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Úvaha - Sú Norni naozaj živí?Toto je naozaj zaujímavá otázka a ukazuje sa, že je dostatok dôvodov aby sme to tvrdiť mohli. V súčasnosti sa zdá, že Norn je jednoduchý a nevie sa otientovať, ale kľudne je možné, že budú považovaný za predchodcov, akéhosi Adama a Evu novej formy života na tejto planéte. Ale začnime od začiatku. Veľa ľudí pochybuje o tom, že by práve Norn mal byť tým, čo v budúcnosti bude brané ako prvopočiatok umelo-inteligentnej bytosti. Dôvodov je viacero. Prvú pochybnosť vrhá fakt, že Norni sú počítačové stvorenia a teda musia byť naprogramované, čiže by mohli byť skôr pred-naučené istou skupinou znalostí ako živé. Tomuto ľudia veria a nedajú sa "oklamať", pretože vedia, že aj keď vedia robiť inteligentné veci neznamená, že vedia rozmýšľať. Vezmime si napríklad počítačom generovanú hudbu. Ak počítač hrá originálne znejúce tóny, ale len preto lebo to bolo naprogramované, tak tento program by nikto nenazval "skladateľ". Podobne, ak takýto program hral náhodné tóny sám od seba, ale hlavne náhodným výberom, dal by sa nazvať "skladateľom", ale to, čo by vyprodukoval by sa len ťažko dalo nazvať hudbou. Ale ak výstupom programu je melódia (povedzme, že uchu lahodiaca), situácia je úplne iná a je oveľa ťažšie poprieť, že systém je viac-menej autonómny. Rozdiel medzi kódom, ktorý produkuje predefinovaný výstup a kódom, ktorý obsahuje hlbšiu a viac nepriamu reprezentáciu, ktorá sama o sebe vykazuje nejaké chovanie bez zásahu autorov je práve základom pre otázku či sú tieto stvorenia živé alebo nie. Ak by sme chceli vytvoriť dojem života na počítači, najsamozrejmejšie by bolo nadefinovať množinu IF-THEN pravidiel na opísanie jeho správania. IF "pravda" THEN urob niečo. Avšak problém je v tom, že živé organizmy z najväčšou pravdepodobnosťou nežijú v takomto svete. Život má svoju štruktúru, logiku a zákonnosti, ale nie je slepo riadený pravidlami. Nasimulovať živé organizmy je možné len vtedy keď nebudeme programovať správanie, ale štruktúru a správanie sa dostaví samo. Toto viedlo aj ku naprogramovaniu Norna. Softvér, ktorý je použitý popisuje pravidlá pre fyziku, chémiu, genetiku a podobne. Následne sú skonštruované zložené štruktúry, ktoré reprezentujú podstatnú časť živého organizmu, jeho zmysly, mozog, tráviacu sústavu, rozmnožovacie ústrojenstvo... Štruktúram sa však nepovie čo robiť, povieme im len ako existovať.
V podstate, celé je to oveľa abstraktnejšie. Dokonca sa neurčuje ani to ako jednotlivé štruktúry budú vyzerať. Jediné naprogramované časti sú veci ako interakcie medzi jednotlivými chemikáliami. Mozog ani trávenie nie sú definované v programe, ale v génoch jednotlivých bytostí. Naproti všeobecnej mienke, gény nevyjadrujú charakteristické črty alebo správanie. Neexistuje nič také ako "rakovinový gén" alebo "gén pre kriminalitu". Gény reprezentujú štruktúry. V skutočnom živote sú to proteinové štruktúry. V programe Creatures sú to o niečo špecifickejšie vzťahy, ako napríklad spôsob aké sú preferencie neurónu spájať sa s inými neurónmi. Kód definuje stavebné bloky a gény potom definujú štruktúry z týchto stavebných blokov. Ďalšia otázka je ako sa budú správať gény po tom čo ich vypustíme do sveta, keď sa začnú bytosti množiť. Ich gény sa miešajú podobne ako naše. Každý potomok je tvorený nejakými génmi jeho matky a nejakými génmi jeho otca. Ba naviac v tomto procese môžu nastať nejaké chyby. Niektoré časti génov môžu byť zle okopírované, či dokonca celé časti génov môžu byť straťené alebo duplikované. Keď raz prvá generácia Nornov opustila ruky tvorcov, nikto nevie kontrolovať tento proces ba ani nikto nie je zodpovedný za to, čo sa stane podomkom. Jedine samotný Norn je zodpovedný za svoj osud, ako aj za osud celého živočíšneho druhu.
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||
Kontakt: Marek Bundzel |