Prírodou inšpirované algoritmy

Od myšlienky k schéme

V našej mysli je v danom okamihu nespočetné množstvo informácií. Sú vedomé a nevedomé. Mnoho inteligentných vecí robíme bezmyšlienkovite - jeme, umývame sa, zaväzujeme si šnúrky na topánkach...Dokonca na niektoré otázky odpovedáme bez rozmýšľania. Ale môžeme o týchto našich činnostiach premýšľať. Mnoho z našich bezmyšlienkovitých činností, napríklad šoférovanie auta, sa mohlo stať bezmyšlienkovitým , len keď prešlo dlhé obdobie navrhovania, ktoré bolo explicitne vedomé. Ako sa to dosahuje? (Dennett) o tom hovorí v knihe:

"Vylepšenie, ktoré zavádzame do našich mozgov, keď sa učíme jazyk, nám umožňuje revidovať, pripomenúť si, nacvičiť a znovu navrhnúť svoje činnosti, premieňa naše mozgy na akési rezonančné komory, v ktorých sa môžu udržať inak nestále procesy a ktoré sa môžu stať objektmi so svojím vlastným životom. Tie, ktoré pretrvajú najdlhšie, ktoré získajú najväčší vplyv, nazývame našimi vedomými myšlienkami.
Mentálne obsahy sa stávajú vedomé nie tým, že vstúpia do nejakej zvláštnej komory v mozgu, nie tým, že sa menia na nejaké privilegované a záhadné médium, ale tým, že vyhrávajú súťaže s inými mentálnymi obsahmi o ovládnutie riadenia správania, teda dosiahnutia dlhotrvajúcich účinkov - alebo, ako zavádzajúco hovoríme, "vstúpia do pamäti". A keďže sme hovoriaci a rozprávanie sa so sebou samými je jedna z najvplyvnejších činností, jeden z najúčinnejších spôsobov, ako sa mentálny obsah stane vplyvným, je dostať sa do postavenia ovládnutia časti riadiacich prvkov, ktoré používa jazyk."

Čiže pokiaľ sa nejaký mentálny obsah stane vedomým, je to to, čo by sme mohli nazvať myšlienkou. A taká myšlienka, ktorá sa stane vplyvnou, a teda nutne vypovedanou, to je mém. Slovo mém (v origináli meme) použil po prvýkrát (Dawkins, 1976), aby naznačil podobnosť myšlienok s génmi a vo svojej knihe hovorí o mémoch nasledovne:

"Príkladmi mémov sú melódie, myšlienky, chytľavé frázy, móda, či spôsoby stavby oblúkov. Tak, ako sa gény šíria v genofonde skáčuc z tela do tela prostredníctvom spermií alebo vajíčok, tak sa mémy šíria v memofonde skáčuc z mozgu do mozgu prostredníctvom procesu, ktorý by sa vo všeobecnosti dal nazvať imitáciou."

Niektoré mémy je možné prirovnať k vírusom alebo ich zárodkom, pretože často prichádzajú a prebiehajú vo vlnách, podobne ako epidémie pri biologických organizmoch. Vezmime si nacizmus ako príklad toho, čo sa môže stať, keď sa fanatická ideológia šíri a získa veľa svojich pokračovateľov. Mém možno teda tiež definovať ako "nákazlivý informačný vzor, ktorý sa replikuje parazitickým infikovaním ľudských myslí a zmenou ich správania, vedúc ich k šíreniu daného vzoru"(Grant). Myšlienka alebo informačný vzor nie je mémom, pokiaľ niekoho nenúti k svojej replikácii, opakovať to niekomu inému. Je pochopiteľné, že všetky prenášané vedomosti sú memetické. Ak vedec počuje alebo číta o dobrej myšlienke, oboznámi s ňou svojich kolegov a študentov. Poukáže na ňu vo svojich článkoch a prednáškach. Ak sa myšlienka uchytí, možno to nazvať, že sa rozmnožuje, šíriac sa z mozgu do mozgu.

"Mémy by sa mali pokladať za živé štruktúry, nielen metaforicky, ale aj technicky. Ak mi vložíte do mysle dômyselný mém, tak vlastne parazitujete v mojom mozgu, ktorý sa zmení na prostriedok mémovej propagácie presne tým istým spôsobom, ako vírus môže parazitovať v genetickom mechanizme hostiteľovej bunky" (Dawkins).

Mém prežíva vo svete, pretože ľudia ho posúvajú iným ľuďom, buď to vertikálne ďalším generáciám, alebo horizontálne svojim priateľom. Mémy sa môžu šíriť rýchlo aj pomaly. Môžu byť krátkotrvajúce i dlhotrvajúce. Zvláštnu skupinu mémov tvoria tzv. driemajúce mémy. Ide o mémy momentálne bez ľudských hostiteľov. Starodávny hieroglyfický systém z Egypta je príkladom „mŕtveho" mému, ktorý leží stáročia driemajúci v skrytých a nepreložiteľných textoch, čakajúc na svoju reaktiváciu infikovaním moderných archeológov. Niektoré zastarané mémy sa nikdy nestanú úplne driemajúcimi, ako napríklad flogistónová teória, ktorá jednoducho zmutovala z „viery" v „podivnú historickú poznámku pod čiarou".

Mémy vykazujú zaujímavú vlastnosť - schopnosť spolupráce. Uvažujme nejaké náboženstvo. To nie je samotný mém, ale skupina vzájomne nápomocných mémov, ktoré spolu vytvorili symbiotický vzťah. Nazýva sa mémový komplex (tiež zvaný m-plex alebo schéma). V schéme sú zoskupené štyri typy spolu-mémov : návnada (bait), slučka (hook), vyhrážka (threat) a vakcína (vaccime). Návnada je časť komplexu mémov, ktorá sľubuje úžitok hostiteľovi. Návnada spravidla dokazuje, ale nie explicitne poukazuje na replikáciu mémového komplexu. (Označuje sa tiež aj ako reward co-meme).Slučkou nazývame tú časť mémového komplexu, ktorá navádza replikáciu. Slučka je často efektívnejšia, keď nie je explicitným príkazom, ale logickým dôsledkom mémového obsahu. Tá časť mémového komplexu, ktorá podporuje dôveru a oslabuje odlišné replikácie, sa volá vyhrážka. („Prepadnutie do pekla" je vyhrážkovým spolu-mémom v mnohých náboženských schémach). Vakcína je ľubovoľný metamém, ktorý podporuje odolnosť alebo imunitu voči jednému alebo viacerým mémom, dovoľujúc jedincovi, aby im bol vystavený bez získania aktívnej infekcie. Nazýva sa tiež immuno-meme. Bežnými immuno-podporujúcimi mémami sú Viera (Faith), Lojalita (Loyalty) , Skepticizmus (Skepticism) a Tolerancia (Tolerance). Každá schéma obsahuje vakcínu na ochranu proti konkurenčným mémom. Napríklad:

• Konzervatizmus automaticky odoláva všetkým novým mémom.
• Ortodoxia automaticky odmieta všetky nové mémy.
• Radikalizmus podporuje jednu novú schému, odmieta všetky ostatné.
• Nihilizmus odmieta všetky schémy, nové aj staré.
• Japonci adaptujú časti nových schém do starých.

Úspešná schéma má spravidla určité atribúty: široký záber (veľavysvetľujúca paradigma), príležitosť pre nosičov zúčastniť sa a prispieť, presviedčanie o vlastnej zjavnej pravde, ponúka poriadok a zmysel bytia, napomáha odvrátiť hrôzu bezvýznamnosti.

Pre úplnosť treba ešte dodať, že mnohé psychologické fenomény, iné než myšlienky môžu byť pozorované ako samoreplikujúce. Tieto zahŕňajú určité zvyky, postoje, triedne identity, kognitívne asociácie, vzdelanie, emocionálne dispozície, návyky (fajčenie apod.) a dokonca aj neurotické a psychotické symptómy. Všetky tieto charakteristiky by sme mohli zovšeobecnene klasifikovať ako obsah ľudskej pamäte. Táto kategória je všeobecnejšia než slovo "myšlienka, idea" alebo dokonca bežne chápaná "pamäť". Zahŕňa všetko vo veľmi obsiahlom význame "pamäte", ako bolo definované v (Merriam Webster´s Collegiate Dictionary, 10. vydanie): "sklad vecí naučených a zachytených z aktivity organizmu alebo skúsenosti , dokázané modifikáciou štruktúry alebo správania alebo opätovným vybavením alebo opätovným spoznaním". A teda principiálne abstrakcie využívané memetickou teóriou sú pamäťové abstrakcie alebo "mnemóny" (memory abstractions).

Mnemón je kľúčový pojem pre memematiku a bude bližšie rozoberaný v kapitole o schematickom vyjadrovaní dynamiky mémovej replikácie a evolúcie.