Prírodou inšpirované algoritmy

Neuróny

Neuróny sami o sebe možno prirovnať k žuvačke. Ak je neurón vybudený "natiahne sa" a tým je jeho účinok na chovanie sa mozgu signifikantnejší. Časom sa neurón, podobne ako žuvačka, zmršťuje a jeho prejav sa stáva menej výraznejším. Pomocou takéhoto princípu je možné badať krátko a dlhodobú pamäť.

Znázornenie žuvačkovej stratégie. Účinok sa prejavuje až kým vybudenie nedosiahne úroveň prahu.

Synapsie použité sú hebovského charakteru a majú možnosť migrovať ba dokonca možnosť formovať aj nové, doteraz neexistujúce spojenia. Ďalšou vlastnosťou synapsií je ich prah. Pri ňom je takisto použitá stratégia žuvačky. Dôvod je nasledovný. Predpokladajme, že Norn by vložil ruku do diery, v ktorej je krab. Ak by bola reakcia na uštipnutie príliš silná (veľké pokarhanie pri reiforcemente), mohlo by sa stať, že Norn by už nikdy nevložil ruku do žiadnej diery, aj keby tam nebol žiadny krab. Naopak ak by táto reakcia bola príliš slabá, Norn by mohol opakovať túto akciu až by to mohlo viesť k jeho samozničeniu. Práve efekt žuvačky umožňuje vyváženie oboch spomenutých nevýhod a kombinuje ich do človeku podobnému celku.

Váhy sa rozdeľujú na krátkodobé (STW) a dlhodobé (LTW). Dlhodobé majú úlohu pamäte. Pomocou nich je možné dosiahnuť to, že Norn bude mať tendenciu používať isté overené postupy. Ak napríklad vie, že potravu môže získať na nejakom konkrétnom mieste, bude sa na toto miesto v prípade hladu vracať. Krátkodobé váhy sú ovplyvňované udalosťami z nedávnej minulosti. Pomáhajú posilňovať dlhodobé váhy.

Vplyv krátkodobých váh na dlhodobé.