Prírodou inšpirované algoritmy

Úvod

Úvod

Umenie je dnes chápané ako činnosť, ktorú dokážu zmysluplne (z pohľadu človeka) vykonávať iba ľudia. Niektorí môžu namietnuť, že pokusy s niektorými zvieratami v tejto oblasti vykazujú prekvapujúce výsledky, ale ťažko je pojednávať o týchto dielach ako o umení v zmysle výpovede autora. Komlexnosť ľudských citov a vnemov dovoľuje človeku vnímať a vytvárať umenie vo všetkých jeho formách. Táto práca sa nesnaží poukazovať na to, že umelo inteligentné systémy vykazujú takúto komplexnosť ako človek, ale skôr poukázať na fakt, že ak si v umení vyhradíme "priestor", tak môžeme pomocou týchto systémov tento priestor prehľadávať a nachádzať kompozície, ktoré budú originálom nášho systému. Hudba vďaka notovému záznamu je veľmi vhodným druhom umenia pre tieto druhy experimentov. Väčšina existujúcich systémov pracuje na princípe evolučných algoritmov (EA). Práve v EA sa dá vhodne využiť notový záznam. Notový záznam môžeme pomerne jednoducho zakódovať ako chromozóm. Avšak najzaujímavejšou problematikou je určiť kvalitu (fitness) čiastkového alebo výsledného "diela". Často autori takýchto systémov využívajú ako ohodnocovací systém samotného človeka, ktorý obsluhuje program. Sú však aj systémy, v ktorých autori na základe istých pravidiel týkajucich sa hlavne harmónie rytmiky a melodiky zostavia automatický ohodnocovací podsystém, často na báze neurónovej siete. V prípade, ak je človek ohodnocovacím subjektom, má možnosť svojim ohodnotením upravovať smerovanie (štýl hudby) kade sa má systém uberať. V prípade, že systém sám ohodnocuje populáciu, je takéto riešenie nezávislé od človeka a dá sa hovoriť o samostatnom generovaní .