Prírodou inšpirované algoritmy

Úvod a kus histórie

Medzi chemickými reakciami môžeme nájsť také skvosty, pri ktorých napríklad zmes pravidelne osciluje medzi niekoľkými stavmi. Iné chemické reakcie zase veľmi pripomínajú procesy v živých systémoch. Oba tieto prípady obvykle označujeme ako samoorganizujúce sa reakcie. Najznámejšia je Belusova-Žabotinského reakcia.

V r. 1951, Belousov napísal prácu popisujúcu túto reakciu, ale jeho článok bol vyradený. Vtedy chemici verili, že oscilácie v zatvorených homogénnych sústavách sú nemožné. Predpokladali, že reakcia neviedla k úplnej termodynamickej rovnováhe. Redaktor časopisu vyhlásil, že aby mohol byť uverejnený musel by Belousov vysvetliť trhlinu existujúcej teórii. Neochvejne sa teda vrátil do svojho laboratória ku práci na komplexnej analýze výsledkov. O šesť rokov neskôr, sa Belousova vyčerpávajúca správa s dôkazom a zhrnutiami opäť stretla so skepticizmom. Časopis ponúkol uverejniť len jeho prácu bez nových analýz. Rozzúrený 64 – ročný Belousov sľúbil, že už nikdy nebude opäť publikovať.

V r. 1961 mladý postgraduálny študent Štátnej univerzity v Moskve menom A. M. Žabotisnký objavil oscilujúce reakcie. Dozvedel sa o Belousovi a niekoľko rokov sa s nim neúspešne pokúšal spojiť za účelom osobného stretnutia. Bohužiaľ nikdy sa tak nestalo a Belousov zomrel v r. 1970 skôr, než bol Žabotinský ocenený prestížnou Leninovou cenou v r. 1980.

Západu táto reakcia bola predstavená až v r. 1968 na Symposium on Biological and Biochemical Oscillator v Prahe.

Vľavo Belousov a vpravo Žabotinský