Prírodou inšpirované algoritmy

MHC molekuly

Základnou funkciou T lymfocytov je ochrana proti intracelulárnym mikróbom a aktivácia iných buniek ako makrofágy, alebo B lymfocyty. Ako už bolo spomenuté, na rozdiel od B lymfocytov a makrofágov ktoré vedia rozpoznávať priamo bunky antigénu, potrebujú T lymfocyty pre svoju aktiváciu rozpoznať peptidy antigénu prezentované pomocou MHC molekúl.

MHC, alebo major histocompatibility complex, predstavuje typ identifikácie bunky. Tento identifikátor sa nachádza na povrchu väčšiny buniek v ľudskom organizme a jeho hlavnou funkciou je identifikácia bunky pre T lymfocyty.

Existujú dva druhy MHC molekúl: MHC triedy I (MHC I) a MHC triedy II (MHC II). MHC I sa nachádza na každej bunke a hovorí (aj) o tom čo sa deje v bunke. Tc lymfocyty reagujú na peptidy naviazané na MHC I, pričom sú schopné rozpoznávať nielen vlastné bunky (ktoré si nevšímajú) od cudzích, ale na základe zmeny v peptidoch prezentovaných MHC molekulami sú schopné identifikovať aj bunky napadnuté vírusmi, keďže vírusy využívajú syntézu bielkovín hostiteľskej bunky. Takto je imunitný systém schopný rozpoznávať aj intracelulárne patogény.

Th bunky sú na druhej strane schopné rozpoznávať iba MHC II. MHC II sa vyskytuje iba na povrchu APC buniek. Po pohltení antigénu APC bunka antigén spracuje a takto "upravený" antigén vystaví na svojom povrchu vo väzbe na MHC II molekule.

Spolupráca APC bunky s T lymfocytom (Buc, 2001)

Aj keď sú MHC molekuly triedy I a II kódované rôznymi génmi, ich štruktúra je v mnohých smeroch podobná. Obidva typy sa nachádzajú na povrchu bunky a skladajú sa z dvoch polypeptidových reťazcov. MHC triedy II je zložený z reťazcov nazývaných α a β ktorých štruktúra a veľkosť sú podobné. Obidva tieto reťazce sú ukotvené v bunkovej membráne. MHC triedy I sa naproti tomu skladá z väčšieho reťazca spojeného s kratším reťazcom nazývaným 2-mikroglobulín. K bunkovej membráne je pripojený len reťazec α.

Štruktúra MHC molekúl