Prírodou inšpirované algoritmy

Paralelné celulárne počítače

Paralelné celulárne počítače

Margolus spolu s Toffolim zostrojili na MIT paralelný počítač CAM (Cellular Automata Machine), na ktorom bežal program celulárneho automatu rýchlejšie, než jeho sériová simulácia na superpočítači Cray (Toffoli a Margolus, 1987). Šiesta verzia CAM-6 bola už dostupná v podobe karty do PC. Pracovala s 2D maticou buniek a moorovským okolím. V (Margolus, 1996) je opísaná zdokonalená verzia paralelného CA počítača CAM-8. Na rozdiel od predošlých verzií CAM umožňuje aj 3D simulácie ako aj prácu s rôznymi typmi okolí. Pre dvojhodnotové CA umožňuje základná konfigurácia CAM-8 (s ôsmimi modulmi) pracovať s 500 miliónmi buniek s rýchlosťou troch miliárd zmien stavu za sekundu, pre 216 stavov s 32 miliónmi buniek s rýchlosťou 200 miliónov zmien stavu za sekundu. Citovaná práca uvádza celý rad prakticky zameraných aplikácií z oblasti dynamiky tekutín a plynov, dynamiky chemických reakcií ako aj spracovania a vizualizácie 3D obrazov.

Na technickej univerzite v Darmstadte vyvinuli rad paralelných počítačov CEPRA na báze programovateľných logických polí (Hochberger et al., 2000) . Verzia CEPRA-1X je k dispozícii v podobe karty do PC. Navrhli preň aj špeciálny jazyk CDL (Cellular Description Language).