Prírodou inšpirované algoritmy

Boh v počítači

Jedným z najúnavnejších znakov blížiaceho sa milénia budú snahy publicistov o akýsi sumár dvadsiateho storočia a stanovenie jeho miesta v dejinách.Vieme, že storočia nemajú vlastnú identitu, ale zdá sa, že akýmsi podivuhodným spôsobom ovplyvňujú to, ako sa historici snažia uchopiť minulosť. Môžeme si byť istí, že dvadsiate storočie neunikne kategorizáciám o nič úspešnejšie ako jeho predchodcovia. Akú nálepku dostane? Bude naň budúce pokolenie hľadieť ako na dobu dvoch svetových vojen, holokaustu a studenej vojny? Ako na dobu dekolonizácie a vznikajúceho tretieho sveta? Ako na dobu modernizmu a postmodernizmu?

Dvadsiate storočie sa bude nepochybne spájať so všetkými týmito javmi. No možno oprávnene tvrdiť, že od predchádzajúcich období ho najviac odlíšil veľkolepý nárast organizovanej vedy a bezprecedentná rýchlosť zmien v technike. Hovorí sa, že v súčasnosti žije na našej planéte viac vedcov, než koľko ich dohromady žilo v minulosti. Takže rozdiel v pomere technických zdrojov v roku 1900 a tými, ktoré sú dostupné teraz, je oveľa väčší ako v ktoromkoľvek inom období. Uvádzať zoznam zmien v tomto storočí, ktoré ovplyvnili cestovanie, komunikácie, medicínu, liečivá, zbrojárstvo, robotiku, spracúvanie informácií a genetické inžinierstvo - ak spomenieme len zopár najzrejmejších príkladov - by znamenalo písať kroniku revolúcie. Navyše revolúcie, ktorá sa ešte nezavŕšila a ktorej tempo sa denno-denne zrýchľuje.

Medzinárodná rivalita, zisky a osobné ambície

Ako možno vysvetliť všetky tie zmeny, ktoré definujú celú epochu? V súčasnosti nejestvuje a pravdepodobne ani nikdy nepríde k zhode v teórii nárastu techniky. Väčšina vysvetlení, ktoré presadzujú historici a ekonómovia, však naznačuje interakciu medzi ekonomickými potrebami a politickými požiadavkami na jednej strane a individuálnou zvedavosťou a dôvtipom na strane druhej. Túžba znižovať náklady a zvyšovať zisky vedie veľké koncerny k tomu, aby vynakladali vysoké sumy a výskum a vývoj. Potreba udržiavať krok so susedmi alebo ich predbehnúť spôsobuje, že vlády robia to isté. Nárast inštitúcií vyššieho vzdelávania vytvára stále sa rozširujúcu ponuku profesionálnych vedcov, ktorí dokážu hodnotiť výskum a inovácie a ktorí si budujú kariéru na tom, že získavajú veľké granty od vlád a priemyselných nadácií. Medzinárodná rivalita, zisky spoločností a osobné ambície takto spolu vytvárajú kultúru neustále akcelerujúcej technickej inovácie.

Toto sú okolnosti, na ktoré by kládla dôraz väčšina historikov vedy a techniky, keby sa pokúšali vysvetliť, prečo dvadsiate storočie vyprodukovalo také divy, ako lety do vesmíru, antibiotiká a World Wide Web. No prístup Davida F. Nobla v knihe Náboženstvo techniky je iný. Podľa neho hybná sila, ktorá pôsobí v pozadí týchto inovácií, nevychádza z materiálnych okolností, ale z viery samotných vedcov - a tá má vo svojej podstate náboženský charakter. Tvrdí, že technikov nepoháňa len honba za úžitkom, mocou a ziskom, ale aj "spirituáln túžby po nadprirodzenom vykúpení". Ich skutočná inšpirácia spočíva v "hľadaní transcendencie a spásy mimo tohto sveta" a ich intelektuálne ambície sú "zakorenené v náboženských mýtoch a dávnych predstavách". Najmä v USA sú "snahy v oblasti techniky v podstate náboženským úsilím a sú predchnuté náboženským presvedčením".

Tieto tvrdenia prekvapia asi každého, kto pozná súčasnú vedeckú komunitu, pretože hoci ju tvoria aj nábožensky orientovaní jedinci, jej tón je prevažne ateistický alebo agnostický. Ako sa vyjadril vplyvný oxfordský profesro Richard Dawkins, vedecký pohľad na svet zahŕňa odmietnutie akéhokoľvek náboženského presvedčenia. Dawkins v týchto otázkach presadzuje svoj názor omnoho razantnejšie ako jeho kolegovia, ale väčšina z nich s ním pravdepodobne súhlasí, aj keď sú príliš zdvorilí na to, aby to povedali nahlas.
Noblovo presvedčenie, že novodobá veda a technika získava svoju hybnú silu z nevyjadrených náboženských túžob, je teda prinajmenšom zvláštne.

V rannom novoveku to bolo inak

Samozrejme, pri charakteristike predchádzajúcich období sa spojenie medzi náboženskými ideami a rozvojom vedy vo všeobecnosti akceptuje. Konflikt medzi vedou a náboženstvom, ktorý sa tak často postuloval v bezprostrednej postdarwinovskej ére, nemožno však spätne projektovať do doby Roberta Boyla a sira Isaaca Newtona. Práve naopak, teologicky odvodená viera v existenciu usporiadaného stvorenia bola vtedy základnou podmienkou hľadania vedeckých zákonov prírody. Dnes už historici nepovažujú Galileov prípad za dôkaz, že protireformačná cirkev bola nepriateľsky naladená k vedeckému bádaniu, a hoci tézu R. K. Mertona o súvislosti medzi vedou a puritanizmom niektorí spochybňovali, nikto už nepopiera, že veda v období ranného novoveku mala silne náboženskú dimenziu. No David Noble tvrdí, že prepojenie medzi technikou a náboženstvom siaha ešte ďalej do minulosti, a to až do stredoveku. Vtedajší učenci opisovali jednotlivé štádiá vývoja, počas ktorého stredoveká cirkev postupne opustila svoju počiatočnú indiferenciu k tehnickým otázkam, a Noble hodne čerpá z ich diela.Osobitne zdôrazňuje dielo karolínskeho filozofa deviateho storočia Jána Scota Eriugenu, ktorý rozvíjal predstavu, že mechanické umenia môžu čloevku po vyhnaní z raja pomôcť znovu nadobudnúť pôvodnú vládu nad zemou, ktorú Boh daroval Adamovi, a tým pre ľudstvo získať jeho pôvodnú "podobnosť" Bohu. Ako hovorí Noble, bol to "obrat v ideologických dejinách techniky".

Stredovek a milénistické očakávania

V dvanástom storočí nemecký mních Theophilus a parížsky kanonik Hugh zo St. Victor rozvíjali predstavu, že Božiu podobu možno v človeku obnoviť prostredníctvom rozvoja mechanických umení. V trinástom storočí františkánsky učenec Roger Bacon túto ideu spojil s milénistickými očakávaniami, ktoré sa objavili v diele kalábrijského opáta Joachima z Fiore: rozvoj praktických umení obnoví ľudskú podobnosť Bohu a zároveň čloevku umožní čeliť príchodu Antikrista. Podľa Nobla joachimitskí františkáni formulovali "veľmi vplyvnú a súdržnú eschatológiu techniky", v ktorej sa praktické umenia stávajú "prípravou na predpovedanú obnovu dokonalosti". V tom istom čase evanjelizačné snahy o šírenie kresťanstva v zámorí podnietili záujem ľudí o cestovanie, plavby, lodné staviteľstvo a zbrojárstvo. Noble píše, že plavby Krištofa Kolumba inšpirovala jeho viera v blížiacu sa obnovu pozemského raja.

V šestnástom a sedemnástom storočí rozvoj vedy a praktických umení podnietili apokalyptické sny o obnove ľudskej dokonalosti. Noble nám pripomína milénistické očakávania alchymistu Parcelsa a utopické túžby reformátorov J.V.Andreaeho a Jana Amosa Komenského. Rozvoj techniky a duchovné osvietenie boli nerozlučne späté v manifestoch mysteriózneho bratstva rosenkruciánov. Vo všeobecnosti platí, že z knihy Daniel (12:4) sa vyvodzovalo, že rozvoj poznania je znakom blížiaceho sa milénia, keď budú tisíc rokov vládnuť svätci.

Obnova vlády nad prírodou

Noble tvrdí, že v tomto milénistickom ovzduší sa "rozhodne a nezmazateľne utvorila" dynamická západná koncepcia techniky. Jej kľúčovou postavou bol Francis Bacon, ktorý celé technické bádanie definoval perfekcionistickým jazykom. Cieľom vedy bolo uľahčenie ľudského údelu a obnova vlády nad prírodou, o ktorú Adam prišiel po vyhnaní z raja. Baconovi nasledovníci v sedemnástom storočí v Anglicku, a to najmä okruh okolo nemeckého emigranta Samuela Hartliba, považovali každý krok v podmaňovaní prírody za priblíženie ľudstva k stavu milénia.

Noble za tieto postrehy vďačí priekopníckemu dielu Dr. Charlesa Webstera. No nedarí sa mu stanoviť základné rozlíšenie medzi pravým, ale relatívne neobvyklým milénizmom tých, ktorí si predstavovali, že koncu sveta bude predchádzať tisícročná vláda svätcov, a oveľa konvenčnejším apokalyptizmom tých, ktorí sa domnievali, že sa blíži druhý príchod Krista a posledný súd. Len v prvom prípade možno technické bádanie dôveryhodne spájať s uskutočňovaním náboženských očakávaní.

Noble však neúprosne nástojí na tom, že "milénistické hľadanie dokonalosti... tvorí základ vedeckého snaženia". Tvrdí, že vplyv milénistických myšlienkových prúdov pretrvával aj v období osvietenstva (čím sa pripája k historičke Margaret Jacob) a vyhlasuje, že raní slobodomurári preniesli náboženstvo techniky do svetskejšej doby. Tvrdí, že inžinierske povolanie vyšlo rovnako zo slobodomurárstva ako z vojenského sveta. Slobodomurári sa rozhodujúcou mierou pričinili o založenie École Polytechnique, ktorá sa stala najvýznamnejšou školou technického zamerania na svete, a rovnaký vplyv mali aj na rozvoj stavebného inžinierstva vo Veľkej Británii a USA.

Vykúpenie ľudstva pomocou techniky

V devätnástom storočí boli podľa Nobla následovníci socialistu Henriho Saint-Simona "apoštolmi náboženstva priemyslu" a zakladateľ pozitivizmu Auguste Comte "reprodukoval takmer celú milénistickú mentalitu stredoveku". Podľa Comtea veda ľudstvu prinesie "konečnú obnovu" a jeho osobný asketizmus by podľa jedného jeho životopisca "odobril aj stredoveký františkán". V marxizme napokon Noble identifikuje ďalšiu "chiliastickú hymnu na technickú apokalypsu" (čo je citát z knihy (W.H.G. Armzteg, 1965) Vzostup technokratov (The Rise of the Technocrats), ďalšieho diela, z ktorého Noble hojne čerpal).

Noble tvrdí, že praktické umenia sa nikde natoľko nespájali s akademickými mýtmi a milénistickými snami ako v USA. Poukazuje na technický utopizmus toho typu, aký predstavuje kniha (John Adolph Etzler, 1833) Raj na dosah všetkých ľudí, bez práce, prostredníctvom síl prírody a strojov, (The Paradise Within the Reach of All Men, Without Labour, by Powers of Nature and Machinery ), a cituje náboženské afiliácie mnohých významných technikov. Samuel Morse vynašiel telegraf, aby mohol šíriť Kristovu zvesť, Edisonova manželka sa pridala k hnutiu za morálnu obnovu, Pullman, Ford a Lindbergh boli slobodomurári. Mnohí americkí vedci devätnásteho storočia verili, že ľudstvo sa môže vykúpiť prostredníctvom techniky, a ďalší sa zase snažili napodobňovaž Stvoriteľa v porozumení prírodnému svetu a v schopnosti zlepšovať ho. Vedci sa ocitli na správnej ceste k tomu, aby sa sami stali bohmi.

No hoci veda a technika boli vo svojich predpokladoch čoraz viac sekulárne a progresívne, Noble tvrdí, že katastrofické udalosti v štyridsiatych rokoch 20. storočia opäť prebudili milénistickú mentalitu, ktorá však bola vždy latentne prítomná. Ničivé možnosti leteckého bombardovania, existencia chemických a atómových zbraní vytvorili novú vlnu apokalyptického myslenia. Prvý atómový výbuch 16. júla 1945 v Novom Mexiku uvoľnil sily, ktoré "boli dovtedy vyhradené pre Všemohúceho". Skúška sovietskej atómovej bomby v roku 1949 a predpovede globálneho zničenia stimulovali znovuzrodenie biblických očakávaní. Noble sa domnieva, že atómoví fyzici potrebovali diabolské plány sovietskeho Antikrista na to, aby mohli sami seba vnímať ako božích bojovníkov. Elitu technikov v Lawrence Livermore Laboratory v Kalifornii Noble prirovnáva ku kláštoru, v ktorom sa očakávanie zničenia vyvažovalo nádejou technickej transcendencie vo forme vesmírnych letov na atómový pohon.

Vesmírne lety - túžba po nanebovstúpení?

Noble spája projekty vesmírnych letov z dvadsiateho storočia s dávnou literárnou tradíciou kozmických ciest a s náboženskou túžbou po nanebovstúpení. Bratia Wrightovci boli náboženskí askéti. Wernher von Braun, ktorý pre nacistov vytvoril strely dlhého doletu a potom pracoval na podobných projektoch pre USA, mal milénistické presvedčenie a prijal kresťanstvo. Generál John B. Medaris, von Braunov veliaci dôstojník v americkom vesmírnom programe, sa stal kňazom. Vesmírne mestečká v Huntsville, Cape Canaveral a Houstone mali zreteľne náboženskú atmosféru: vznikali v nich početné skupiny na štúdium Biblie a niektorí prominenti v NASA boli mormoni alebo metodisti. Prví americkí kozmonauti boli oddaní protestanti: účastníci prvého letu s ľudskou posádkou na Mesiac vysielali na Zem čítanie prvých desiatich riadkov knihy Genezis a Edwin Aldrin po prvých krokoch na povrchu Mesiaca pristúpil k prijímaniu.

Ďalšou oblasťou, v ktorej Noble nachádza náboženskú motiváciu, je umelá inteligencia. Prvotnou inšpiráciou tu bol Descartes, ktorý veril, že ľudia by sa mali pokúsiť oslobodiť svoje nesmrteľné duše z padlých tiel. George Boole, ktorého binárna algebra poskytla logický základ digitálnym počítačom a mechanickej simulácii procesov ľudskej mysle, bol hlboko nábožným človekom; rovnako ako Descartes si myslel, že výskum fungovania mysle privedie človeka bližšie k Bohu.

Postbiologická nesmrteľnosť

Snahy skonštruovať mysliaci stroj boli v dvadsiatom storočí pôvodne zamerané na kopírovanie ľudskej mysle, ale čoskoro sa zmenili na predstavu umelých živočíšnych druhov, ktoré by úplne nahradili druh homo sapiens. Noble hovorí, že pre mnohých týchto ľudí svet virtuálnej reality a kyberpriestoru vytvoril "ilúziu vševedúcnosti, všadeprítomnosti a všemocnosti, ktorá poháňala fantázie ich vlastnej božskosti". Predstava možnosti "nahrať" myseľ človeka do stroja vyvolala nádeje na postbiologickú nesmrteľnosť. Noble hovorí, že medzi členmi spoločenstva AI (Artificial Intelligence - umelá inteligencia) "sú takéto túžby bežné". Niet divu, píše, že jeden z apoštolov AI Edward Fredkin tvrdil, že v dejinách vesmíru sú tri veľké udalosti : stvorenie sveta, vznik života a vznik umelej inteligencie. V NASA vznikol v roku 1980 tím na výskum samoreprodukčných systémov, ktorý má za úlohu skúmať možnosť, že stroje by sa mohli samy reprodukovať.AI tak vytvorila predstavu umelého života a predpokladu, že ľudstvo by sa mohlo podieľať na vlastnom akte stvorenia, a stať sa tak prvým druhom, ktorý stvorí svojich nasledovníkov.

Posledný prvok hľadania dokonalosti v dvadsiatom storočí Noble nachádza vo svete genetikého inžinierstva. V Projekte ľudský genóm identifikuje najnovšiu verziu dávneho hľadania tajomstva života. Zdá sa, že tak, ako sa v súčasnosti uskutočňujú sny o vesmírnych letoch či mysliach bez tela zo sedemnásteho storoťia, tak sa čoskoro naplnia aj mýty o golemovi a homunkulovi. Zdá sa, že vedci sa nachádzajú už len krok pred dosiahnutím toho, čo Francis Bacon predpovedal vo svojom utopickom diele Nová Atlantída (The New Atlantis), najmä pokiaľ ide o "liečenie chorôb, ktoré sa považovali za neliečiteľné" a " vytváranie nových druhov".

Objav DNA znamenal začiatok pochopenia reprodukčných procesov a viedol k manipulácii genetického materiálu molekulárnymi biológmi. Už dnes sa dajú "vylepšovať" rastliny, klonovať zvieratá, liečiť niektoré dedičné choroby a dá sa prinajmenšom uvažovať o vzniku zdokonalenej ľudskej rasy. Rozvoj techniky umelého oplodnenia a prenosu embrya posilnil úlohu vedcov ako Božích spolustvoriteľov. V roku 1985 jeden prednášajúci na konferencii o projekte výskumu ľudského genómu vyhlásil: " Objavili sme jazyk, v ktorom Boh stvoril život (...). Po troch miliardách rokov sme dospeli konečne k tomuto poznaniu, a to znamená, že budúcnosť bude iná, ako sme si doteraz mysleli." Noble tvrdí, že mnohí genetickí inžinieri a biotechnici sú biblickí kresťania, ktorí veria, že pre svoju prácu majú Boží súhlas. Tak ako ich predchodcovia v stredoveku a rannom novoveku, aj oni majú perfekcionistický cieľ navrátiť ľudstvo do pôvodného stavu pred vyhnaním z raja.

Elitárska a prevažne mužská komunita

Podľa Nobla je tento perfekcionistický projekt základom toho, čo nazýva náboženstvom techniky. Toto náboženstvo však odsudzuje ako v podstate elitárske. Tvrdí, že súčasná vedecká komunita má znaky tajnej spoločnosti, nadväzujúcej na mníchov a pátrov, mágov a géniov, rosenkruciánov a slobodomurárov. Jej členovia hovoria jazykom, ktorá je pre zvyšok spoločnosti nezrozumiteľný, sú úslužní k štátnej moci, od ktorej sú závislí, a tvoria ju väčšinou muži. (Noble, 1992) v záverečnej časti o technike a rode spomína svoju staršiu knihu Svet bez žien (A World Without Women), v ktorej hľadal korene západnej vedy v celibátovej, mizogýnskej a homosociálnej kultúre stredovekej cirkvi. Oprávnene zdôrazňuje maskulínny, dokonca machistický jazyk vedeckých kruhov a vysmieva sa z "postpubescentných" mužov kyberpriestoru a bioinžinierov, ktorí snívajú o výlučne mužskej metóde ľudskej reprodukcie.

Dospieva k záveru, že technický rozvoj sa už viac neriadi záujmom o identifikovateľné ľudské potreby. Technici, "stratení vo svojich v podstate náboženských revíroch", nevidia, kam ich prácu doviedli vlády a medzinárodný obchod. Ich hľadanie transcendencie sa už nedá zastaviť, a kým sa technika nerozlúči so svojím náboženským základom, ostane hrozbou pre naše prežitie.

Autorove obmedzenia

Noble pri všetkých svojich spochybniteľných záveroch rozhodne ponúka originálny a sugestívny prístup k dejinám novodobej techniky. Píše živo a briskne - v čitateľoch nemôže nevyvolať silné reakcie. Ale ak jeho knihu posudzujeme ako vážny príspevok k poznaniu, objavíme v nej určité zjavné obmedzenia.

Po prvé, ide o prácu, ktorá len kde-tu vychádza z pôvodného výskumu. Noble často cituje z druhej ruky a v každom štádiu je do veľkej miery závislý od prác iných ľudí. Robil síce rozhovory a korešpondoval s účastníkmi amerických vesmírnych programov a šudoval aktuálnu tlač, ale vedecké časopisy cituje len zriedka a jeho využívanie diel iných autorov je často nekritické. Nevyhol sa rozličným drobným faktickým chybám a obšas nám znenazdajky pripomenie, že so svojím materiálom pracuje z určitého odstupu. Napríklad pasáž o protestnatskom mizogýnstve končí sarkastickou poznámkou o Johnovi Miltonovi: "V diele Raj znovu získaný (Paradise Regained) sa nevyskytujú ženy".Keďže témou tejto básnickej skladby je výlučne Kristovo pokúšanie Satanom na púšti, tento postreh je správny, ale nie natoľko zaujímavý, ako sa autor evidentne domnieva.

Druhá slabina knihy spočíva v schematickom a príliš parciálnom uvádzaní dôkazov. Noble lokalizuje hnaciu silu novodobej techniky do viery samotných technikov, ale vo svojich starších knihách tvrdí pravý opak. V knihe (Noble, 1984) Výrobné sily (Forces of Production) uvádza, že v pozadí rozvoja numericky ovládaných prístrojov bolo vojenské letectvo USA, a v knihe (Noble, 1977) Amerika podľa plánu (America by Design) odsudzuje zhubnú úlohu kapitalizmu korporácií, ktorý podporuje technický rozvoj pre vlastné ciele. Vo svojej novej knihe zbežne pripúšťa, že vojenské a politické tlaky vysvetľujú obrovské náklady na atómovú energiu, umelú inteligenciu a vesmírny program, kým bioinžinierstvo financovali farmaceutické spoločnosti. Ale dôsledky tejto všeobecnej tézy ostávajú bez vysvetlenia.

Po tretie, jeho argumentácii chýba exaktnosť. Jeho tvrdenia o náboženskom presvedčení technickej komunity nemajú žiadny štatistický základ. Tvrdí, že výskumní pracovníci, ktorí sa zaoberajú umelým životom a umelou inteligenciou, "uviazli v podstate v stredovekom ovzduší kresťanskej mytológie", no pripúšťa, že "väčšina z nich sú presvedčení agnostici alebo ateisti". Pripúšťa aj to, že pokus založiť Kaplnku astronautov v Kennedy Space Center bol neúspešný. Na základe toho by sme sa mohli domnievať, že znovuzrodení kresťania v NASA, o ktorých toľko píše, asi tvorili nereprezentatívnu menšinu.

Noble v snahe dokázať pretrvávajúcu prítomnosť milénistických ideí medzi modernými vedcami občas zamieňa metafory za realitu. Napríklad, keď jeden zo zakladateľov Projektu ľudský genóm vidí v tomto projektu "víziu grálu",Noble túto poznámku víta ako "jednoznačný znak pretrvávajúceho vplyvu mytológie stredovekého kresťanstva na utváranie západného vedomia". Keď Robert Oppenheimer dáva prvému atómovému pokusu v Alamogorde v Novom Mexiku meno Trojica, Noble vysvetľuje, že Oppenheimer bol ovplyvnený básňou Johna Donna, "súčasníka Francisa Bacona", a že "dôraz na Adama v Donnovej básni naznačuje (...) obnovenie Adamovej pôvodnej dokonalosti a božskosti". Keďže prvý let do kozmu s ľudskou posádkou nazvalo NASA Merkúr a nosná raketa, ktorá dopravila ľudí na Mesiac, sa volala Saturn a za sebou idúce vesmírne lety sa nazvali Apollo, Noble by mohol rovnako oprávnene tvrdiť, že vesmírny program demonštruje dôležitosť antických bohov v novodobom vedomí.

Neuspokojivá argumentácia

Aj Noblov jazyk prezrádza jeho epistemologické ťažkosti:"Vo všeobecnosti", píše Noble, "bol rozvoj genetického inžinierstva nepochybne poháňaný - či už vedome, alebo nevedome - pretrvávajúcimi stredovekými mýtmi o umelom vytvorení ľudského života". Ťažko povedať, čo s takýmto hmlistým tvrdením, keď ho navyše nesprevádza žiadny špecifický dôkaz.

Predovšetkým ide o to, že Noblova argumentácia nie je uspokojivá, lebo ju nikdy jasne neformuluje. Zdá sa, ýe Noble pod pojmom "náboženstvo techniky" chápe prinajmenšom päť rozličných vecí. Po prvé, ide o predstavu, že technický rozvoj ľudstvu umožní prekonať obmedzenia stavu, ktorý prišiel po vyhnaní z raja. Po druhé, ide o vieru, že technický rozvoj pripraví svet na milénium a príchod Krista. Po tretie, ide o tendenciu niektorých technikov zastávať odnože kresťanstva, ktoré ich podporujú vo viere, že všetko, čo robia, musí byž Božie dielo. Po štvrté, ide o čisto svetskú predstavu, že by sme sa mali snažiť o technickú inováciu, lebo nám takým či onakým spôsobom uľahčí život. Po piate, ide o pokus využívať sily, ktoré sa v minulosti považovali za výlučne Božie vlastníctvo, pokus, ktorý by ortodoxní kresťania odsúdili prinajmenšom ako trúfalý a prinajhoršom ako diabolský.

Nenechajme to na technikov!

Náboženstvo, ktoré má toľko rôznych foriem, musí mať veľký počet veriacich. Každý pokus o zlepšenie sveta alebo zväčšenie technických zdrojov, na ktorý sa zmôžeme, Noble okamžite onálepkuje ako "perfekcionistický" a víta ho ako nábožensky inšpirovanú snahu prekonať obmedzenia stavu, v akom sa ľudstvo ocitlo po vyhnaní z raja. Každý strach, akokoľvek racionálny, že atómové zbrane by mohli viesť k zničeniu sveta, identifikuje ako "apokalyptický". Jeho argumentácia tak v podstate slúži len na potvrdzovanie vlastných tvrdení.

Kniha Náboženstvo techniky nie je presvedčivá ako vysvetlenie technických výdobytkov tohto alebo iného storočia. Kresťanský milénizmus sotva vysvetľuje vynachádzavosť Japoncov alebo výdobytky Sovietskeho zväzu v oblasti vesmírnych letov. Rovnako ťažko by sa dala demonštrovať jeho prítomnosť v nespočetných rutinných inováciách priemyselných technológií za posledných tisíc rokov. Aj pokiaľ ide o sedemnáste storočie, možno pochybovať, či Baconovi puritánski nasledovníci dosiahli v praktických výsledkoch omnoho viac ako nemilénistickí učenci vo Francúzsku alebo Holandsku.

No hoci Noblovej argumentácii chýba jasnosť a presvedčivosť, zameral svoju pozornosť na znepokojivý a nedostatočne skúmaný aspekt našej doby: na ohromnú moc, ktorá niekedy spočíva v rukách ľudí kombinujúcich vysoké technické zručnosti s extrémne nízkymi morálnymi a náboženskými predpokladmi. Mnohé výdobytky súčasnej vedy, či už v umelej inteligencii, v reproduktívnej technológii, alebo akumulácii genetických informácií, vo svojich dôsledkoch naozaj vyvolávajú strach a predstavujú veľmi zložité etické problémy. Nemusíme veriť, že všetci technici sú náboženskí fanatici, aby sme súhlasili s tým, že diskusia o takýchto otázkach sa nemôže obmedziť iba na vedecké kruhy. Noble nepochybne ukázal, že technika je príliš dôležitá na to, aby sme ju nechali len na technikov.

Keith Thomas
Autor je spisovateľ, prezident Christi College v Oxforde.
Pred nedávnom mu vyšli knihy Religion and Decline of Magic a Man and the Natural World.
preložil: Vladislav Gális

prevzaté z: DOMINOFÓRUM