Prírodou inšpirované algoritmy

študijné materiály pre projekt mobilnej triedy umelej inteligencie

Späť ku kurzom triedy
Obsah
História
MIT veteráni
Cog
Kismet
Coco
Macaco
Segmentový robot
O tejto kapitole



Ostatné kapitoly
Walterove korytnačky
BEAM Robotika
Kolektívne správanie robotov
KANSEI
Braintenbergove vozidlá
POPBUGS
iRobot
Insect Robots
Ešte niekoľko robotov ...
MIT Roboty


Tutoriály
 Celulárne automaty
 Morfogenéza
 Simulátory
 Evolučné algoritmy
 Chaos
 Roboty
 Rôzne


Coco



Coco je najnovší zo skupiny humanoidných robotov vyvíjaných v laboratóriách Massachusetského inštitútu. Na rozdiel od svojich predchodcov Kismeta a Coga však Coco dokáže aj chodiť čo mu dáva zjavnú výhodu. Aj napriek malému "vzrastu" mu jeho mobilita umožňuje vyšší stupeň autonómnosti, ktorý u Kismeta a Coga neexistoval. U robota sa preto môžu vyvinúť spôsoby správania sa, ktoré sa u predchádzajúcich robotov vyvinúť nemohli. Príkladom môže byť priblíženie sa k určitým objektom v jeho okolí na ľubovoľnú vzdialenosť, a taktiež možnosť vyhnúť sa im. Robot má taktiež možnosť prirodzene skúmavať svoje okolie a získavať z neho znalosti bez toho aby bol neustále závislý na ľudskom učiteľovi.
Cieľom ľudí pracujúcich na vývoji Coca je preskúmať dopad plnej mobility na správanie robota, na jeho spoločenské správanie a inteligenciu.

Z konštrukčného hľadiska má Coco 15 stupňov voľnosti a inšpirácia pre tvar jeho tela vychádza z tvarov gorily. Má široké plecia, krátke nohy a dlhé ruky. Každá zo zadných nôh má 2 stupne voľnosti, jeden v oblasti bedier a druhý v oblasti kolena. Predné končatiny majú 3 stupne voľnosti, z toho 2 v ramene a jeden v lakti.
Zvyšných 5 stupňov voľnosti je v oblasti hlavy.

Coco váži 9.1 kg a jeho trup vyrobený z uhlíkových vlákien poskytuje dostatočnú ochranu motorom a elektronike senzorov, ktoré sú v ňom umiestnené. Komunikáciu zabezpečuje vysokorýchlostný sériový kábel, napojený na výpočtové jednotky pracujúce v reálnom čase. Cocova stabilizácia je riešená pomocou vestibulárneho systému, ktorý mu umožňuje stabilizovať pohľad počas pohybu. Vestibulárny systém je zložený z gyroskopu a gravimetra, ktoré merajú akceleráciu a orientáciu hlavy vzhľadom na zem.

Komplikovaný robot akým je Coco vyžaduje výkonný paralelny výpočtový systém, ktorým je možné v reálnom čase spracovávať viac vstupov a zároveň zabezpečiť požadovanú komplexnú odozvu s čo najmenším oneskorením. Vytvoriť výpočtový systém takéhoto typu je veľmi náročné. Preto sa tvorcovia Coca snažia vytvoriť systém s takou zložením a modularitou, ktorá umožní ľahšie organizovanie a pridávanie nových funkčných modulov. Hlavným cieľom do budúcnosti je vytvoriť "mozog" schopný paralelne vykonávať viacero algoritmov zabezpečujúcich rôzne spôsoby videnia, počutia, hmatu a taktiež motoriky.

Motorický systém robota zabezpečuje vykonávanie jednotlivých pohybov, postojov a chôdzu. Aby mohol mobilný robot vykazovať zmysluplné správanie je potrebné zamerať sa hlavne na riadenie a kontrolu pohybov jeho končatín. Pohyby jednotlivých končatín by mali byť plynulé a sila vyvinutá končatinami by mala byť adekvátna vykonávanej úlohe. (Pri rôznych postojoch robota je potrebné vynaložiť rôznu silu v každom zo stupňov voľnosti a preto by mala byť v končatinách vyvinutá rôzna sila odpovedajúca postoju)

Po tom čo sa Coco stane plne funkčným robotom je v pláne výskum nasledujúcich oblastí:

  • Biologicky motivované modelovanie vzruchov
  • Porovnanie robota s takto modelovanými vzruchmi so správaním laboratórnych zvierat
  • Získať viac znalostí o tom ako sa v robotovi emerguje inteligencia a spoločenské správanie
  • Hlbší výskum dynamiky pohybu končatín s cieľom dosiahnuť robustnosť a flexibilnosť pohybov
  • Zlepšiť koordináciu
  • Sebauvedomenie si vlastného tela a jeho vlastností

Hore
Kontakt: Marek Bundzel