Prírodou inšpirované algoritmy

História

Teória formálnych gramatík a jazykov objavila možnosť popísať nekonečné objekty - množiny reťazcov pomocou konečných objektov - gramatík, pozostávajúcich z pravidiel na generovanie a tiež analyzovanie takýchto reťazcov.

Počas šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov, keď bola táto teória, motivovaná rastúcim záujmom o generovanie a spracovanie prirodzeného jazyka uvedená, bola prevažná väčšina abstraktných strojov ponímaná centralizovane a postavená na jendoprocesorovej platforme. Toto ponímanie je možné schematicky znázorniť nasledujúcim obrázkom:

Gramatická funkcia

Po dvoch desaťročiach vývoja programovacích techník a operačných systémov jednoprocesorových počítačov nastal výrazný posun, smerom k paralelnému programovaniu a všeobecne k paralelnosti. Pre popis bol po prvý krát formulovaný pojem (komunikujúcich) gramatických systémov (Meersman a Rozenberg, 1978).

Rozhodujúci motivačný impulz pre vývoj gramatických systémov prišiel počiatkom deväťdesiatych rokov z oblasti vývoja reaktívnych robotov. Na rozdiel od tradičných prístupov umelej inteligencie tieto roboty pozostávajú z reaktívnych (reflexívnych) komponent, ktoré sú určitým spôsobom subsumované. Nepoužívajú vnútorný model sveta, ale ich zložité správanie emerguje zo súhrnu akcií jednoduchých, čisto reaktívnych komponent. Takúto architektúru je možné formalizovať pomocou gramatických systémov - kolónií (Kelemen a Kelemenová, 1992).