Z dôvodu dosiahnutia maximálneho ekonomického
a sociálneho výsledku by mal byť výskum v oblasti
informačných technológií(IT) zameraný hlavne na sprístupnenie
týchto technológií pre obyčajných ľudí.
Budovanie takejto rozvinutej informačnej
spoločnosti je podmienené jednoduchou a prirodzenou
interakciou s aplikáciami. Vo všeobecnosti je možné povedať,
čím jednoduchšia a prirodzenejšia je interakcia s komplikovanými
aplikáciami, tým viac zložitých procesov je potrebné
implementovať do danej aplikácie. Procesy, ktoré bežia na pozadí
často svojou činnosťou pripomínajú ľudské uvažovanie. V
prípade človeka by sme prejavy danej aplikácie považovali za
prejav inteligencie. Vízia inteligentného interaktívneho
prostredia (ambient
intelligence - všadeprítomná, obklopujúca, okolitá inteligencia)
dáva používateľa, človeka do centra pozornosti
výskumu v tejto oblasti[9].
Výskum v oblasti spracovania signálov je kľúčovým momentom
pri realizácii mnohých inteligentných aplikácií.
Inteligencia, ako vlastnosť aplikácií nás vedie k výskumným
oblastiam ako strojová inteligencia a výpočtová
inteligencia.
V súčasnosti existuje vo svete trend spájania metód rôznych oblastí
výpočtovej inteligencie. Jednotlivé technológie a ich možné kombinácie
našli svoje uplatnenie
v rôznych oblastiach - riadenie procesov, spracovanie signálov a pod.
Táto práca je zameraná na použitie prostriedkov výpočtovej
inteligencie (a rozumných kombinácií týchto prostriedkov)
pri spracovaní vizuálnej informácie.
Pri spracovaní obrazu je často požadované priradiť
každému bodu obrazu jemu prislúchajúcu detailnú vlastnosť.
Tieto vlastnosti získame oddelením
jednotlivých častí obrazu od seba, čo je proces
segmentácie. V ďalšom sa vybudujú modely obrazu, ktoré
popisujú výskyt jednotlivých vlastností. Na konci procesu
zmeníme hodnoty bodov tak, aby spracované
vlastnosti boli viac konformné s vyšpecifikovaným modelom
vlastností, pričom miera odchýlky je určená
hodnotiacou funkciou. Hľadáme množinu
parametrov, ktoré minimalizujú túto funkciu.
Na splnenie vymenovaných kritérií budeme zvažovať aplikáciu
prostriedkov výpočtovej inteligencie (VI). Zo všeobecnej
definície VI vyplýva, že našou snahou bude aplikovať
technológie zahrňujúce neurónové siete (NS), teóriu fuzzy
množín (FM) a evolučné výpočty (EV). V prípade NS a EV
hovoríme o biologicky inšpirovaných technológiách; FM svojou
charakteristikou pripomínajú každodenné ľudské uvažovanie.
Výber týchto prístupov súvisí s ich vlastnosťou spĺňať
aspoň čiastočne vyššie spomenuté podmienky. Napríklad
segmentácia môže byť vykonaná pomocou NS. Naviac môžme
pripojiť parametre modelu obrazu, ako nastaviteľné parametre
pre NS. Na druhej strane, úloha FM je zrozumiteľne popísať
jednotlivé časti modelu obrazu, t.j. špecifikácia vizuálnych
preferencií človeka.
Základné aspekty[56] problematiky spracovania obrazu sú:
- adaptívne obnovenie obrazu (adaptive image
restoration)
- adaptívny popis vlastností (adaptive image
description)
Pre paradigmu adaptívneho spracovania obrazov, kde sú
použité tri základné časti - segmentácia, popis a
optimalizácia - sú vyššie vymenované problémy jadrom a
základom výskumu.
Subsections
Adrian Toth
2005-11-16